Ako prestať fajčiť?

Keď fajčíte, Váš organizmus si zvyká na to, že sa do Vášho tela dostáva nikotín. . Cieľom biorezonančnej metódy je signál nikotínového hladu eliminovať. Na základe zvoleného programu na prístroji je elektródami, ktoré drží klient v rukách tento signál snímaný. Vďaka vzorke nikotínu je signál rozdelený na časť harmonickú a disharmonickú. Disharmonická časť je pomocou inverzie zrkadlovo obrátená a pôvodné rušivé signály, ktoré vyvolávajú nikotínový hlad u fajčiara sú eliminované. Takže prístroj vytvorí kruh KLIENT-PRÍSTROJ-KLIENT, výsledkom ktorého je fyzikálna eliminácia poruchového signálu. Tým dochádza k potlačeniu nikotínového hladu a k odblokovaniu fyzickej závislosti na cigaretách, k potlačeniu abstinenčných reakcií.

Priebeh terapie

Bezprostredne pred terapiou si klient zapáli poslednú cigaretu - nedoporučuje sa pred zákrokom fajčenie akokoľvek obmedzovať. Zbytok nedofajčenej cigarety spolu s popolom prinesie so sebou.

Celý proces trvá 45 minút. Deň pred, v priebehu a po terapii sa nesmie piť alkohol. V deň terapie sa nesmie piť káva a čierny čaj.

Chuť na nikotín mizne ihneď alebo za niekoľko hodín po terapii.

Aj keď má tato metóda vysokú účinnosť, je potrebné následne podporiť úspešnosť svojou disciplinovanosťou a zodpovednosťou, pretože antinikotínová procedúra neodstráni motorické zlozvyky (tj.napr. káva-cigareta, pivo-cigareta, cigareta po jedle ....atd.), ktoré si fajčiar vypestoval v priebehu dlhoročného fajčenie.

Preto sa odporúča:

  • neodnášať si domov zbytky cigariet
  • odstrániť nevyfajčené cigarety z dosahu
  • odstrániť popolníky a zapaľovače
  • na miesta, kde najviac dochádzalo k fajčeniu umiestniť vodu, žuvačky, oriešky ...
  • piť min.2 litre nealkoholických nápojov, hlavne vody denne (výrazným zvýšením prísunu tekutín do tela dochádza k vylučovaniu toxických látok z tela)

Odborné informácie o fajčení a o tom ako prestať fajčiť: 

Zdravie je jednou z najvýznamnejších hodnôt každého človeka. Dôležitou a významnou rolou je náš životný štýl, ktorý zahŕňa výživu, prácu, fyzickú a sexuálnu aktivitu, vzťahy (sociálne a rodinné), duševnú pohodu, odolnosť voči stresu a rôzne závislosti.

Medzi najväčšie rizikové faktory, ktoré poškodzujú naše zdravie patria fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, užívanie drog, nesprávna výživa, nízka pohybová aktivita, psychická záťaž - stres a rizikové sexuálne chovanie.

História fajčenia

História fajčenia sa datuje už od 4. tisícročia pred našim letopočtom. V dnešnej Amerike už vtedy existovalo až 600 odrôd. Jeho užívanie bolo tak populárne, že Mayovia boli s tabakom dokonca zobrazení na starých keramických nádobách a maľbách.

Krištof Kolumbus v roku 1492, keď objavil Nový svet, bol domorodcami ponúknutý sušeným tabakom. Lodník Rodrigo de Jenéz priviezol listy tabaku do Španielska a tým získal prvenstvo neoficiálneho fajčiara tabaku v Európe.

Ľudia v Európe do 16. storočia netušili čo je to tabak. Prvé tabakové semená boli do Európy dovezené v roku 1518.

V 19. storočí sa začala výroba a predaj cigariet a cigár. Na Slovensko sa tabak rozšíril počas 30 - ročnej vojny.

V roku 1859 vznikla prvá lekárska myšlienka o škodlivosti fajčenia a na základe štúdie na 68 pacientov s rakovinou ústnej dutiny bolo poukázané na zhubné účinky fajčenia na organizmus. Po II. svetovej vojne sa štúdie o škodlivosti fajčenia začali rýchlo šíriť a v roku 1997 bol na Slovensku prijatý prvý nefajčiarsky zákon.

Fajčenie a účinky, následky

,,Aktívne fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktorý má znaky naučeného správania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť. Najčastejší spôsob fajčenia je fajčenie cigariet"

Fajčenie patrí medzi najrozšírenejšiu toxikomániu, ktorá zvyšuje spotrebu vitamínu C, urýchľuje starnutie pokožky a celého organizmu. Spôsobuje tiež veľa psychických, zdravotných a sociálno - kultúrnych problémov, pretože na cigaretu si človek dokáže vytvoriť veľmi silný návyk. Pri fajčení cigarety sa vytvárajú dva prúdy dymu:

  • Hlavný prúd - vzniká pri prvotnom vdýchnutí dymu, ktorý vzniká na konci horiacej cigarety a prúdi do úst fajčiara.
  • Vedľajší prúd - vzniká medzi ťahmi, tiež na konci horiacej cigarety, prúdom, ktorý vychádza z opačného konca cigarety.

Hlavný prúd obsahuje väčšie častice ako vedľajší a tým pádom je v dyme viac karcinogénnych látok.

Tabak

Tabak a alkohol patria medzi jediné legalizované a ľahko dostupné drogy.

Tabakové listy majú škodlivý vplyv na organizmus, pretože obsahujú toxické alkaloidy, z ktorých najvýznamnejšiu časť obsahuje L-nikotín. Škodliviny, ktoré sú do tabaku pridávané, sú reprezentované predovšetkým pesticídmi. Tabakové listy však obsahujú podstatne menej škodlivín ako tabakový dym.

Obr. 1 Pestovanie tabaku, tabakové listy

Tabakový dym

Zloženie tabaku záleží od typu tabaku a od toho akým spôsobom bol spracovaný. V tabakovom dyme bolo nájdených až 100 zlúčenín a bolo zistené, že dym z cigary oproti cigarete, je oveľa dráždivejší a ťažší. Dym z cigarety, ktorý je ľahší, jemnejší až neutrálny, fajčiari vdychujú až do pľúc, čím je ohrozená nielen ústna dutina a hrtan, ale aj priedušky a pľúca.

Tabakový dym vyvoláva zvýšenú sekréciu hlienových žliazok v prieduškách a vedie k ich nadmernému rastu. Taktiež poškodzuje pohyb riasiniek v epiteli, čím dochádza k zadržiavaniu hlienov v dýchacích cestách a zápalovým zmenám v prieduškách, ktoré napomáhajú k vzniku chronického zápalu priedušiek.

Tabakový dym je v podstate zmes plynov, nekondenzovaných pár a tekutín a ich pevných častíc. Vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku, ktorý je ovplyvňovaný radou faktorov - nedostatočný prívod kyslíka, kolísajúca teplota pri fajčení, či prítomnosť horľavých častí tabakových listov. Pri vstupe do úst fajčiara je koncentrovaný aerosol, ktorého hlavnú časť tvoria dusík, kyslík, kysličník uhoľnatý a uhličitý, metán, vodík a vodná para.

Tab. 1 Chemické zloženie cigaretového dymu

Chemické zloženie cigaretového dymu

Čo je to nikotín a jeho vplyv na zdravie

oxid uhoľnatý

kovy

(kadmium, arzén, nikel, meď)

polycyklické aromatické uhľovodíky

organické látky obsahujúce dusík, mutagény, karcinogény

nízkomolekulové toxické organické zlúčeniny

(formaldehyd, amoniak, kyanid)

voľné radikály

rádioizotopy

ďalšie iné dráždivé látky

Nikotín

Nikotín je prudký rastlinný jed, ktorý bol izolovaný v roku 1809. Zaraďuje sa medzi alkaloidy a zvyšuje produkciu dopamínu (prirodzene vznikajúca chemická latka v mozgu, ktorá hrá významnú úlohu v motorických funkciách).

Nikotín je bezfarebná olejovitá tekutina, ktorá sa po koncentrácii so vzduchom stáva tmavo hnedou. Priemerná cigareta obsahuje 9 mg nikotínu.

Medzi nevýhody nikotínu patrí, že naraz aktivuje sympatikus a parasympatikus, čo znamená, že keď je organizmus v strese tak ho ukľudňuje a naopak. Nikotín zvyšuje frekvenciu srdca a krvného tlaku, niekedy spôsobuje zvracanie, ochrnutie alebo smrť kvôli obrne dýchacieho systému.

Redukcia obsahu nikotínu a dechtu v cigaretách by mala znížiť riziko ochorení, avšak všetky formy spotreby tabaku (fajčenie, žuvanie, šnupanie...) a tiež pasívne fajčenie prispieva k vzniku až 20 rôznych chorôb a úmrtí na ne. Medzi najhlavnejšie a najvážnejšie patrí karcinóm a choroby srdca a ciev.

Decht

Decht je žltohnedý koncentrát, ktorý vzniká pri ochladení tabakového dymu na nižšiu teplotu. Obsahuje substituované polyfenoly, fenoly, mastné kyseliny, aldehydy. V roku 1915 japonskí vedci dokázali, že decht je vysoko karcinogénny. Používaním filtrov je možné množstvo dechtu znížiť, avšak nie minimalizovať.

Približne za 25 rokov fajčenia, priebežne pri 10 cigaretách denne je spotreba dechtu až 2,5 kilogramu.

Obr. 2 Zloženie cigarety

Zloženie filtra: 1 - Filtračný materiál - skladá sa z prameňov acetátu celulózy, ktoré sa dajú niekedy kombinovať s ďalšími materiálmi, napríklad s dreveným uhlím.

2 - Obal - filter je zabalený po celej svojej dĺžke do špirálového papiera alebo iného baliaceho papiera, aby držal svoj tvar. 3 - Filtračné lepidlo - malé množstvo - na udržanie všetkých zložiek lepidla pohromade. 4 - Papier - používa sa na vzájomné spojenie filtra a tabakovej tyčinky.

Zloženie cigaretovej tyčinky: 1 - Taška na tabak - Hlavné telo cigarety pozostávajúce zo zmesi tabakov. Ďalšie zložky sa môžu pridať v menších množstvách na zlepšenie celkových chuťových vlastností podľa preferencií zákazníka. 2 - Cigaretový papier - používa sa na formovanie tabakovej zmesi do cigaretovej tyčinky. 3 - Lepidlo na bočné kĺby - malé množstvo - používa sa na spájkovanie okrajov cigaretového papiera. 4 - Logo značky - miesto pre logo ochrannej známky.

Tabakizmus

Tabakizmus = dnes najrozšírenejšia toxikománia, ktorá si každoročne vyžiada milióny zbytočných a predčasných obetí úmrtí. Výskumy potvrdzujú, že na cigaretu je dokonca silnejší návyk než na heroín, kokaín alebo alkohol a tým sa tabakizmus zaraďuje medzi najsilnejšie závislosti.

Rizikové faktory spojené s fajčením

Rizikové faktory predstavujú širokú škálu a to od evidentne škodlivých, až po také, ktorých riziko výskytu je relatívne nízke a narastá iba za spoluúčasti ďalších. Rizikovosť rozličných faktorov je rozdielna aj vo vzťahu k jednotlivým chorobám.

Medzi mnohofaktorové základy chorôb radíme rizikové faktory pôsobiace na:

  • organizmus: biologické faktory (dedičné, genetické, prekonané a súčasné choroby, vek a pohlavie), psychofyziologické (nervová a psychická zdatnosť/ zvládanie záťaží, psychofyziologická reaktivita, spôsob správania,
  • prostredie: biologické faktory (chemické, biologické a fyzikálne vplyvy), psychosociálne faktory (sociálne a životné zázemie, udalosti, zmeny),
  • spôsob života: primeranosť výživy, nadmerné užívanie psychoaktívnych látok, pohybová aktivita, životný režim.

Účinky fajčenia na organizmus a jeho následky

Fajčenie patrí medzi najvýznamnejší rizikový faktor pri vzniku chronických neinfekčných chorôb a aj napriek jeho škodlivosti mu holduje stále viac a viac ľudí.

Ovplyvňuje priemernú dĺžku života a je dokázané, že každá 1 cigareta skráti život o 8 minút. Fajčiar do veku 35 rokov môže mať tak skrátený život o zhruba 7 rokov. Na svete zomrie následkom fajčenia každých 10 sekúnd 1 človek a na Slovensku je to každé piate úmrtie, teda asi 23000 úmrtí ročne.

Fajčenie je príčinou asi polovice srdcovo - cievnych úmrtí a približne 30 % úmrtí na karcinóm pľúc a tiež nádorové choroby hrtana, úst, pažeráka, či žalúdka. Hrozba smrti na srdcový infarkt je u fajčiara 2 až 3 krát väčšia ako u nefajčiara a srdcový infarkt sa dokonca umiestnil na druhom mieste v riziku úmrtia spojeného sfajčením. Až 30 % srdcovo - cievnych ochorení vzniká pasívnym fajčením.

Obr 3 Pľúca nefarčiara v porovnaní s pľúcami fajčiara

Vplyv fajčenia na dýchacie orgány

Tabakový dym obsahuje aromatické uhľovodíky (čpavok, aldehydy), ktoré majú dráždivý účinok na sliznicu dýchacích ciest (tvorená riasinkovým epitelom, riasinky sa stále pohybujú a plnia samočistiacu funkciu). Pri jeho dlhodobom pôsobení vzniká tzv. ranný kašeľ.

Choroby dýchacích ciest vznikajúce následkom fajčenia:

  • chronický zápal priedušiek,
  • chronická obštrukčná choroba pľúc.

Vplyv fajčenia na srdcovo - cievny systém

Nikotín zužuje srdcové cievy a svojim pôsobením v tele dráždi srdcové nervy, srdcový sval a tiež koronárne cievy.

Choroby srdcovo - cievneho systému vznikajúce následkom fajčenia:

  • ischemická choroba srdca - srdcový infarkt u fajčiara ohrozenie 2 krát väčšie ako u nefajčiara),
  • vydutie tepien,
  • zvyšovanie cholesterolu v krvi a hladiny fibrinogénu vedie k vyššej viskozite krvi,
  • zvyšovanie rizika aterosklerózy,
  • choroba periférnych ciev,
  • Buergerova choroba,
  • cievna mozgová príhoda.

Rakovina a fajčenie

Rakovina je najčastejší pojem spájaný s fajčením. Odhaduje sa, že najmenej jedna osoba z troch na rakovinu ochorie a jedna osoba zo štyroch na ňu umrie. U mužov do 65 rokov bol zaznamenaný pokles rakoviny, avšak naopak, u žien počet nádorových ochorení za posledných 20 rokov rapídne vzrástol.

Ochorenia na rakovinu vznikajúce následkom fajčenia:

  • rakovina úst a krku (silní fajčiari majú až o 30% väčšie riziko ochorenia),
  • rakovina pankreasu,
  • rakovina konečníka,
  • rakovina močového mechúra,
  • leukémia.

Pasívne fajčenie

,,Pasívne fajčenie je dýchanie v dyme iných ľudí, tiež nazývané dym z druhej ruky".

Fajčenie spôsobuje choroby a to nielen u aktívnych fajčiarov, ale aj u fajčiarov pasívnych. Britská vedecká komisia pre tabak zistila, že riziko vzniku rakoviny u nefajčiarov narástlo o 20 až 30 %. Ročne na Slovensku zomrie následkom pasívneho fajčenia niekoľko stoviek ľudí.

Pasívne fajčenie (inak nazývané aj nedobrovoľné fajčenie) ohrozuje nefajčiarov hlavne v domácnostiach, či na pracoviskách alebo na verejnosti. Tabakový dym obsahuje asi 4000 chemických látok a 43 karcinogénov a jeho vdychovanie je hlavným problémom nefajčiara.

Následky spôsobené pasívnym fajčením:

  • znížená schopnosť krvi prenášať kyslík,
  • bolesť hrtana,
  • srdcovo - cievne ochorenia,
  • ochorenia dýchacích ciest,
  • častejšie zápaly stredného ucha,
  • niektoré druhy leukémie,
  • nádorové ochorenia - rakovina pľúc).

Fajčenie a tehotnosť

Fajčenie je nevyhnutnou súčasťou života niektorých ľudí, ktorí sa tohto zlozvyku nedokážu vzdať a neodrádza ich ani nebezpečenstvo s ním spojené. Odhaduje sa, že približne jedna tretina žien reprodukčnom veku fajčí a nie všetky berú na zreteľ vážne následky, ktoré im fajčením môžu vzniknúť.

Aj keď je fajčenie nebezpečný zlozvyk, v Európe je tolerovaný. Na Slovensku fajčí každá desiata tehotná žena.

Epidemiologické štúdie potvrdzujú negatívny účinok fajčenia na reprodukčné funkcie u žien a tiež spôsobuje:

  • problémy s počatím (výrazný vplyv na dĺžku počatia),
  • zvýšený výskyt potratov,
  • mimomaternicové tehotenstvo,
  • komplikácie v tehotenstve,
  • zhoršený vývoj plodu,
  • predčasný pôrod (placenta preavia, hypertenzia matky),
  • spontánny potrat,
  • skorší nástup menopauzy.

Následky fajčenia pre plod

Súvislosť medzi fajčením matky v tehotenstve a priamym negatívnym vplyvom na vývin dieťaťa v maternici je evidentný. Fajčenie v tehotenstve býva najčastejšou príčinou ochorení novonarodených detí, smrti dieťaťa do 10 dní od pôrodu, zastavením dýchania, no stúpa aj počet prípadov syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa (prejavuje sa najčastejšie medzi druhým a štvrtým mesiacom života).

Rizikom po narodení dieťatka môže byť jeho nízka hmotnosť (nižšia ako 2500 gramov), kratšia dĺžka, menší obvod hlavičky, či vývinové anomálie (rázštep podnebia a pery, nedostatočný vývin končatín, zrastené prsty, či dokonca narodenie bez končatiny alebo prsta, nesprávny vývoj pľúc). Do budúcna sú deti ohrozené dlhotrvajúcimi fyzickými nedostatkami a vzniká vyššia tendencia k zníženému intelektu, najmä ak rodičia naďalej fajčia v jeho prítomnosti. Ďalej môžu byť deti ohrozené respiračnými ochoreniami (horné a dolné zápaly dýchacích ciest), ušnými infekciami, alergiami, poruchou rastu, hrozí vyššia pravdepodobnosť tuberkulózy, či astmy. Fajčenie matky v tehotenstve je spájané dokonca s poruchou pozornosti dieťaťa, súvisiacou s hyperaktivitou, emocionálnou nevyrovnanosťou a tiež výskytom psychiatrických problémov.

Cigaretový dym obsahuje množstvo karcinogénnych látok, ktoré môžu prechádzať placentárnou bariérou a tak spôsobiť zvýšenú citlivosť na pôsobiace karcinogény v detskom aj v dospelom veku, čím sa zvyšuje náchylnosť k rakovine. U detí, ktorých matka v tehotenstve fajčila bol spozorovaný vyšší výskyt niektorých zhubných nádorov, obezity, cukrovky II. typu a u detí - dievčat môže mať fajčenie matky vplyv na jej neskoršiu plodnosť.

Platí, že čím viac matka fajčí, tým viac je plod ohrozený a vzniká riziko jeho vývinu i ochorenia.

Fajčenie a antikoncepcia

Medzi rozšírené rizikové faktory patrí kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej antikoncepcie.

Obr. 4 Hormonálna antikoncepcia

Ženy, ktoré fajčia a zároveň užívajú hormonálne tabletky sú vystavené celému radu zdravotných rizík. Medzi najzávažnejšie patrí trombóza hĺbkových žíl (žena - fajčiarka a užívajúca antikoncepciu je vystavená až 20 - násobne väčšiemu riziku výskytu). V dôsledku zrážania sa krvi tvoria krvné zrazeniny (tromby), ktoré sú nebezpečné tým, že sa môžu zo svojho miesta uvoľniť a putovať cievami na nové miesto, ktoré buď úplne alebo čiastočne uzatvoria, čo môže mať za následok čiastočnú alebo úplnú poruchu prekrvenia životne dôležitých orgánov (mozog, srdce, pľúca) a ich následné poškodenie, až smrť.

Gynekológ, ktorý zistí, že žena fajčí viac ako 5 cigariet denne alebo má nad 35 rokov a je fajčiarka, hormonálnu antikoncepciu pre vysoké riziko trombózy a srdcovo cievnych ochorení nepredpíše.

Prevencia

Pod slovom prevencia by sme mali chápať nejakú aktivitu, ktorá vedie k posilneniu a ochrane zdravia, taktiež k výchove zdravému životnému spôsobu života.

Poznáme 3 druhy prevencie:

  • primárna - zameriava sa na udržanie zdravia jednotlivca a spoločnosti (pracuje sa s nefajčiarmi, ktorí môžu svojim plnohodnotným životom ovplyvňovať mechanizmy vzniku závislosti),
  • sekundárna - zameraná na pomoc osobe, ktorá má tendenciu na vznik a rozvoj závislosti (snaha rozoznať príznaky závislosti, zmeniť alebo obmedziť jej vývoj),
  • terciárna - zameraná na opatrenia zabraňujúce návratu závislosti, podporuje výsledky liečby a postupne odstraňuje následky (vytváranie hodnotového systému, sociálnej zodpovednosti a vytvorenie aktívneho spôsobu života).

Národný program pre podporu zdravia

V roku 1991 bol na Slovensku schválený Národný program pre podporu zdravia.

Jeho prioritou je:

  • zvýšiť pohybovú aktivitu,
  • ozdraviť výživu,
  • podporiť nefajčenie,
  • venovať sa prevencii drogových závislostí,
  • a iné.

Programy boja proti fajčeniu

,,Prestať fajčiť je tá najľahšia vec na svete. Sám som to vyskúšal najmenej stokrát..." (Mark Twain)

Programy WHO (World Health Organization - Svetová zdravotnícka organizácia)sú súčasťou boja globálnych programov. Patria tu CINDI (zníženie počtu chronických neinfekčných ochorení), Zdravé pracoviská, Zdravé školy, Zdravé mestá, Quit and Win (prestaň a vyhráš).

Zákon č. 86/2016 Z. z.

o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje napr.:

  • označenie tabakových výrobkov (od roku 1989 špecifické označovanie škodlivosti),
  • dodržiavanie množstva dechtu v cigaretách,
  • zákaz fajčiť na verejných miestach, vrátane prostriedkov,
  • zákaz reklamy na tabakové výrobky,
  • predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov,
  • zdanenie tabakových výrobkov,
  • na obale výrobku uvádzanie zdravotných rizík fajčenia.

Odvykanie od fajčenia a spôsoby ako prestať fajčiť

"Kouření je návykovou formou chování, která se dá podle všech zjištění (u lidí podléhajících mnohonásobné závislosti) obtížněji zvrátit než např. alkoholismus, či drogová závislost."

(L. T. Kozlowski)

Je všeobecne známe, že odvyknúť si od fajčenia je veľmi ťažké, pre niekoho až nemožné. Najideálnejšie je síce vôbec nezačať, avšak je ťažké hodnotiť, čo sa deje po psychickej a fyzickej stránke človeka, keď začína fajčiť, ale zmysel to má. Už po 20 minútach nefajčenia sa u fajčiara zlepší jeho cirkulácia krvi a zníži sa tak krvný tlak a pulz. Po roku riziko chorôb spojených s fajčením klesá o tretinu, po 5 rokoch o polovicu a po 10 až 15 rokoch je organizmus človeka totožný ako u nefajčiara.

Nikotínovú závislosť je možné zistiť pomocou štandardizovaného Fagerströmovho testu, ktorý sa skladá zo šiestich otázok a jeho výsledkom je vyhodnotenie, či je závislosť: žiadna alebo slabá, stredná, prípadne silná.

Ročne sa pokúša prestať fajčiť približne 7 z 10 fajčiarov (približne 29 %), obvykle však neúspešne. Fajčiari sa častokrát pokúšajú vyhľadať rôznu pomoc, či už odbornú, na základe nejakých poradní alebo pomocou nejakých výrobkov, po ktorých by nemali chuť "zapáliť si". Zo siedmich fajčiarov, ktorí sa pokúšali prestať fajčiť, podľa Národnej štúdie vyhľadalo 62,5 % pomoc lekára - odborníka, avšak iba 40 % z nich jeho odporúčania aj aplikovalo. Iba 14 % fajčiarov malo pevnú vôľu a spontánne prestalo fajčiť, kedy im na to stačila pevná vôľa, či podpora rodiny a priateľov. Odvykanie môže byť postupné alebo kontrolované, individuálne, skupinové, či pomocou rôznych letákov, brožúr, internetu a iných materiálov. Väčšina rozhodnutých osôb, ktoré chcú s fajčením prestať, preferuje individuálne odvykanie. Uvádza sa však, že skupinové odvykanie je oveľa efektívnejšie.

Abstinenčné príznaky pri prestávaní fajčenia

Abstinenčné príznaky sú príznaky, ktoré prichádzajú hneď ako človek prestane fajčiť. Vznikajú z nedostatku nikotínu v tele a silného návyku. Trvá určitý čas, kým sa telo vyčistí od drogy a prekoná zlozvyk. Väčšina abstinenčných príznakov trvá niekoľko týždňov, aži mesiacov.

Medzi abstinenčné príznaky patria:

  • silné nutkanie fajčiť,
  • zlá nálada, podráždenosť, až depresia,
  • pocity napätia, úzkosť,
  • nepokoj, nekontrolovateľná zlosť,
  • neschopnosť odpočívať,
  • nesústredenosť,
  • poruchy spánku, až nespavosť,
  • zvýšená chuť do jedla, prejedanie sa, priberanie,
  • zápcha.

Liečba nikotínovej závislosti

Liečba nikotínovej závislosti je komplexná a tvorí ju edukácia, samotná liečba a nakoniec najdôležitejšie a to udržanie nefajčenia. Neraz stačí na odučenie sa od cigariet pevná vôľa, ktorej máme veľa krát viac, než si myslíme.

Liečbu rozlišujeme farmakologickú a nefarmakologickú, spolu však vzájomne súvisia. Dôležitou súčasťou liečby je udržanie nefajčenia a preto je potrebná prevencia. Výskumy ukazujú, že fajčiari, ktorí používajú odbornú náhradnú nikotínovú liečbu a dostávajú odbornú podporu pri odvykaní od fajčenia, majú 4 krát väčšiu pravdepodobnosť prestať fajčiť navždy.

Nefarmakologická liečba a odvykanie od fajčenia

Nefarmakologická liečba zameraná na odvykanie od fajčenia spočíva v rozhodnutí a odhodlaní človeka prestať fajčiť, zahrňuje rady od lekára alebo iného odborníka, minimálne intervencie, informačné materiály, behaviorálne postupy (na základe rôznych reakcií na stimuly) a alternatívnu liečbu.

Proces odvykania:

  • začať s určením dňa D - deň, ktorý bude začiatkom abstinencie,
  • zbaviť sa zásob cigariet,
  • domáce prostredie si upraviť tak, aby nepripomínalo minulosť (kognitívne behaviorálna terapia - zameraná na akési "odučenie" sa od závislého správania a naučenie sa novému adaptívnemu správaniu),
  • je vhodné si odkladať ušetrené, neminuté peniaze za nekúpené cigarety,
  • podpora od rodiny, priateľov i kolegov (na druhej strane sa dá očakávať neprajníctvo, či podceňovanie od okolia),
  • zaplniť voľný čas, je podstatné sa niečomu venovať (napr. šitie, štrikovanie, alebo iným ručným prácam, prácam v záhrade alebo ísť na prechádzku),
  • je dobré viesť si Cravingový denník, do ktorého sa zapíše každá negatívna situácia, ktorá by privodila pocit baženia po cigarete (napr. stres v práci, hádka s kolegom a pod.),
  • psychologická liečba alebo psychoterapia - podporuje zmenu správania a podľa výskumov je v kombinácii s farmakologickou terapiou účinnejšia.
  • Alternatívna liečba - jej postupy nie sú v súčasnosti vedecky dokázané a preto nemožno zaručiť, či sa jedná o liečbu alebo o placebo efekt .

Medzi alternatívne spôsoby liečby patrí:

  • elektrostimulácia - transkraniálna biorezonancia: spočíva v pôsobení elektromagnetických vĺn na mozog človeka, čo u závislého zapríčiňuje apatiu na cigarety a potlačenie abstinenčných príznakov,
  • akupunktúra - jedná sa o vpichovanie veľmi tenkých ihiel do určitých bodov na koži, ktoré vedie k regulácii energie,
  • akupresúra - využíva pôsobenie tlaku,
  • laserová terapia - laserové svetlo terapie liečby je navrhnuté tak , aby pomohlo jednotlivcom prestať fajčiť tak, že stimuluje produkciu endorfínov, s cieľom obmedziť chute.

Nefarmakologická liečba v kombinácii s farmakologickou liečbou jeefektívna je hlavne u vysoko motivovaných pacientov

Farmakologická liečba odvykania od fajčenia

Farmakologická liečba býva indikovaná u fajčiarov so silnou nikotínovou závislosťou a spočíva v náhradnej terapii nikotínom a liečbou beznikotínovými farmakami. Cieľom nikotínových farmák je dosiahnutie pôžitku bez akéhokoľvek tabakového výrobku. Liečba spravidla trvá niekoľko týždňov, dokonca až mesiacov a u ťažkých fajčiarov môže používanie nikotínových náhrad pretrvávať dlhodobo.

Ku liečbe farmakologickými prípravkami môžeme zaradiť:

Nikotínová liečba:

  • nikotínové žuvačky - nahrádzajú telu časť nikotínu a najmenej po dobu 3 mesiacov je vhodné používanie žuvačiek s vyšším obsahom nikotínu, po tejto dobe je potrebné ich počet znižovať.
  • nikotínové náplaste - poskytujú stály prísun nikotínu do organizmu,
  • nikotínové inhalátory - plastový držiak s nikotínovými náplňami, poťahuje sa z neho ako z cigarety a nikotín prechádza do úst,
  • nazálne spreje - obsahujú roztok nikotínu, ktorý sa vstrekne priamo do nosa, nikotín sa tak absorbuje rýchlejšie ako pri žuvačke alebo náplasti,
  • subliguálne tablety - aplikovateľné pod jazyk, aby sa umožnila absorpcia nikotínu cez sliznicu úst,
  • nikotínové pastilky - nikotín sa absorbuje cez sliznicu úst,
  • nikotínový ústny sprej - nikotín sa do tela cez ústnu sliznicu rýchlo vstrebáva a pomáha rýchlo sa zbaviť nutkavého pocitu fajčiť,
  • ústne prúžky - sa rozpúšťajú na hornom ďasne úst (približne za 3 minúty) a poskytujú rýchlu a diskrétnu úľavu. Tento produkt je skôr určený pre miernych fajčiarov, ktorí majú potrebu vyfajčiť svoju prvú cigaretu po 30 minútach alebo neskôr po prebudení,

Beznikotínová liečba:

  • elektronické cigarety - nikotínová náhrada, ktorá však žiaľ neznamená zdravšiu alternatívu fajčenia (človek vdychuje namiesto dymu vodnú paru), vzniká na ne taktiež závislosť a to ešte oveľa rýchlejšie a jednoduchšie,
  • Bupropion (Zyban) - beznikotínové farmakum - pôsobí na receptory centrálneho nervového systému a na dopamínové a noradrenergné mechanizmy, ktoré sa podieľajú na vzniku závislosti od nikotínu. Znižuje túžbu po nikotíne a taktiež sprievodné abstinenčné príznaky (nepokoj, iritovanosť, depresívna nálada, priberanie na hmotnosti, túžba po cigarete...). Bupropion bol prioritne určený na liečbu depresie, avšak počas liečebného procesu sa zistilo, že pacienti spontánne prestali fajčiť a výrazne sa im znížila chuť na cigaretu.
  • Vareniklín (v EÚ registrovaný pod názvom Champix) - liek indikovaný len na liečbu nikotínovej závislosti, viazaný na lekársky predpis, užíva sa vo forme tabliet. Liečba trvá 12 týždňov, zmierňuje abstinenčné príznaky a znižuje pôžitok z cigarety, no je efektívnejšia, pokiaľ sa poskytuje v kombinácii s nefarmakologickou terapiou.

Pri každom "odvykaní" od cigarety môže nastať zvrat a z abstinenta sa stáva opäť fajčiar. Môže ísť o krátkodobé zlyhanie, tzv. laps, kedy je vrátenie sa k cigarete na krátky čas (1 - 2 dni). Fajčenie v domácnosti, na pracovisku, stresové situácie, zlá nálada, alkohol, káva, silné baženie po cigarete, objavenie sa abstinenčných príznakov a návratom jedinca k fajčeniu po určitej dobre nefajčenia, sa nazýva relaps. Návrat príznakov choroby - recidíva, vzniká v prípade užitia návykovej látky - cigarety, kedy sa počet cigariet vyfajčených pred abstinenciou vyrovná alebo dokonca zvýši a obnovia sa pôvodné návyky spojené s fajčením. Recidíva je normálnou súčasťou závislosti.

Použitá literatúra:

  1. LEGINUSOVÁ Simona, FAJČENIE AKO RIZIKOVÝ FAKTOR U MUŽOV V SR, Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva
  2. ŠTRPKOVÁ Jana, PODPORA NEFAJČENIA U ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných činností
  3. KARPEĽOVÁ Simona, FAJČENIE V TEHOTNOSTI A JEHO VPLYV NA VÝVIN PLODU, Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva
  4. https://byvaniehrou.sk/pestovanie-tabaku/
  5. https://imperial-tobacco.ru/brands/tobacco/
  6. https://www.antidoping.sk/data/files/607_nikotin.pdf
  7. https://www.nicorette.sk/products/gum?psid_source=google&psid_medium=cpc&psid_term=%2Bzuvacky%20%2Bnikotinove&psid_content=brand&psid_campaign=GO-SK-SK-PPC-Nicorette-GP-BR-RN-Products
  8. https://www.publichealth.hscni.net/sites/default/files/Stopping_smoking_made_easier_Slovakian_FINAL.pdf
  9. https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000645/1333226/Nebezpecna-kombinacia--Antikoncepcia-a-fajcenie-moze-sposobit-smrt
  10. https://primar.sme.sk/c/6712439/ak-fajcite-hormonalnu-antikoncepciu-vam-nepredpisu.html
  11. https://www.lekarensedmokraska.sk/antikoncepcia-funkcia-ucinky/

Autor:

PhDr. Mgr. Eva Medvecká, PhD., DiS

Vyštudovala III.st. VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Má špecializáciu z anesteziológie, resuscitológie a urgentnej starostlivosti, špecializáciu z komunitného ošetrovateľstva.

38 rokov pracovala ako vedúca sestra na OAIM. Od roku 2015 je konateľom ADOS.

Počas dlhoročnej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania získala široké spektrum multiodborových vedomostí a skúsenosti v nemocničných zariadeniach, ale aj v komunitnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prednáša, konzultuje a oponuje diplomové práce na VŠ v odbore ošetrovateľstvo.





Vytvorte si webové stránky zdarma!